Jumat, 24 Maret 2017

Analize SWOT


Fasilita husi Maun Jaquelino


Trasa planu negociu ou atividades seluk bele sai tarefa ou servicu ida ne'ebe dificil tamba komplikadu ho modelu ne'ebe existi. Matriz SWOT ou FOFA iha lian tetum, bele sai hanesan instrumentu diak ida hodi hari'i ita nia planeamentu.


Analize SWOT mak liafuan akronimu 'habadak liafuan' ida husi lian Ingles strengths Forsa, weaknesses Frakeza, opportunities Oportunidade, and threats Ameasa; nudar metodu estruturadu planeamentu ne'ebe avalia elementu haat refere husi organizasaun ida, projetu no negociu. SWOT mos bele realiza ka implementa ba'a empreza, produtu, fatin, industria ou ema. Nune'e mos involve objetivu espscifiku husi negociu ou projetu no identifika fatores internu no externu ne'ebe mak favoravel no lafavoravel hodi atinji objetivu refere. Forsa ho frakeza foka liu ba fator internu no oportunidade ho ameasa foka liu ba fator externu

FORSA nudar forma pozitivu internal iha konkorencia, konnecimentu, fasilidade, rendimentu, rekursu, performa no etika servicu, 

FRAKEZA nudar disvantajen husi ita nia negociu. Gasta tempu hodi hanoin no tetu didiak atu detekta no laiha ema ida hare'e ou vistu molok ne'e. Tamba ne'e, etapa ida ne'e importante tebes presiza sinceridade. Pergunta hodi analiza FORSA nudar matadalan diak atu deteta FRAKEZA.

OPORTUNIDADE nudar buat hotu ne'ebe ho forma pozitivu mak fo influencia ba ita nia negociu, programa ka planu. Asaun governamental iha setor balun, indikasaun ekonomia, exemplu bele influencia diretamente performa merkadu ita nia negociu.


AMEASA nudar forsa externa negativa ne'ebe influencia ita nia negociu. Nia tenser tratadu nafatin ho koidadu tebes, tamba bele prejudika tantu estratejia mos rezultadu husi negociu. Analiza ekonomia, social, demografiku politiku no koko halo projesaun fatores hira mak bele prejudika ita nia negociu. Nia objetivu hodi dezenvolve asaun nune bele minimiza impaktu ameasa iha negociu. 

Analiza hirak ne'e importante hodi kria planejamentu atuasaun negociu ou prgrama servicu ida husi maneira ida ne'ebe fasil liu ba ema individual, organizasaun ou kompannia.

Ezemplu Analiza SWOT ho topiku "HAU NIA RELASAUN DOMIN"

FORSA: Iha ona servisu 
OPORTUNIDADE: Inan aman fatin rua husi feto mane konkorda ou apoiu 
FRAKEZA: Tua ten, fuma dor ou Joga dor 
AMEASA: Ita nia noivu ou noiva ema barak mos gosta hela ka interven hela deit,

Ita nia desizaun sei bazeia ba dadus hirak deskobre iha leten. Iha ona servisu nudar parte forsa mai ita hodi hari'i uma kain tantu servisu hanesan agrikultor, polisia, peskador ou funcionariu, tamba resposabilidade famlia nian bele garante. Fator determinante ida hodi forma uma kain mos lases husi konkordansia ina aman, selae bele difikulta liuliu hare'e husi parte relijiaun familia sei lamoris haksolok. Tamba ne'e konkordansia husi inan aman nudar Oportunidade osan mean ba ita atu hari'i uma kain. Buat balun ita presiza hadia hodi bele mantein ita nia relasaun domin ka uma kain mak parte frakeza ne'ebe ita nia noivu (noiva) lagosta ka lasatifas hanesan ten ten no dor dor hirak ne'e nune'e labele prejudika ekonomia uma laran ho salariu ka rendimentu minimu. Tantu feto ka mane konserteza lakohi lakon ema ne'ebe sira hadomi, tamba ne'e se noivu ou noiva ema seluk gosta no interven hela deit no ita rasik pasa ona kriteria tolu liu ba (forsa,oportunidade no frakeza),  solusaun  mak hari'i uma kain atu moris hamutuk no  diak liu tan mak simu sakramentu ou kesi ho kuda talin hodi mimimiza risku fahe malu. 

Konteudu seluk tan bele hare'e iha pajina ORGANIZASAUN

===================================
COPAS:
https://en.wikipedia.org/wiki/SWOT_analysis
http://www.deskcoworking.com.br/aprenda-a-analisar-as-forcas-fraquezas-oportunidades-e-ameacas-da-sua-empresa/

Rabu, 22 Februari 2017

Kombinasaun Solar Cell no Redi Eletricidade ho ATS

Kombinasaun Solar cell 'PV' ho Redi Eletricidade
Poupa enerjia no ahi eletricidade mate, nudar razaun fundamentu dezennu diagrama fiu 'wiring diagram' ida ne'e hodi halo kombinasaun servicu entre solar cell ho redi eletricidade. 


Konsumu eletricidade variedade hanesan esplika ona iha metru kWh eletricidade, koresponde ba potencia eletricidade necesariu 'require' loron loron, monta ahi eletricidade ilegal laos solusaun alternativu poupa enerjia, sei iha enerjia alternativu seluk hanesan solar cell, turbina anin no seluk tan, ne'ebe kategoria nudar enerjia livre ka enerjia gratuita ou la sosa ho osan. Kompara ho jerador presiza osan sosa mina kombustivel.  

Enerjia eletrisidade husi loromatan rezerva hela iha bateria no bele utiliza iha tempu kalan ou loron bainhira laiha enerjia husi redi eletrisidade. Diferente ho lampu ou aparellu DC, fonte enerjia konekta direita ho bateria liu husi aparellu dc kontrolador nune'e sistema ida ne'e independenti  ho fornecimentu lainteruptivel. Maibe fornecimentu enerjia eletrisidade ba'a aparellu ho tipu korenti AC sei interompe bainhira laiha sistema ATS ka sinkronizasaun. 

Sistema sinkronizasaun komplikadu tebes no sei ladiskuti iha artikel ida ne'e. Artikel ne'e sei fo info jeral konaba Kombinasaun Solar Cell ho Redi Eletricidade sistema ATS bazeia ba voltajen bateria, timer ka temporizador no mos enerjia husi eletricidade rasik. Aplikasaun voltajen bateria iha sistema ida ne'e uza 12 Volt. Tuir mai ita hare'e karakteristiku sistema ida ne'e.

Karakteristiku 
Bazeia ba imajen diagrama fiu cirkuitu iha leten, ninia karakteristiku hanesan tuir mai;

  • TemporizadorIha tempu loron, disponibiliade loromatan suficienti tebes fornece enerjia, temporizador konekta kontrolador voltajen hodi ativu no dezativu ATS. Tempu kalan temporizador sei dezativu hodi prezerva enerjia iha bateria ba anticipasaun ahi eletrisidade mate iha tempu kalan. Konfigurasaun temporizador depende ba kapacidade bateria,  
  • Kontrolador voltajen husi temporizador,  bainhira temporizador konekta kontrolador voltajen, ATS sei ativu bainhira voltajen bateria menus husi konfigurasaun volt necesariu 'require',  no automatika dezativu inversor hodi prevene karga bateria labele mamuk liu. Inversor sei kontinua mate ka lahalo operasaun molok bateria karega liu husi konfigurasaun volt necesariu 'require' hodi prevene frekuencia demora ligadu no desligadu inversor. Voltajen bateria depende  iha kapasidade karga solar cell 'PV' no konsumu aparellu eletricidade; se iha balanciu  ka ekilibriu, inversor mak sei halao operasaun durante loron tomak to'o temporizador dezativu.
  • Redi Enerjia Eletricidade, Bainhira temporizador diskonekta kontrolador voltajen, ATS sei ativu ho potencia redi eletricidade hodi fornece enerjia ba'a aparellu. Maibe bainhira ahi eletricidade mate ATS sei dezativu no konekta filafali fonte enerjia inversor hodi kontinua fornece enerjia ba aparellu eletricidade liu liu lampu atu fo naroman nafatin iha tempu kalan.

Sistema ida ne'e nia frakeza, iha rekuperasaun enerjia husi grid ka redi eletricidade nakfila a'an ba'a inversor enerjia solar cell nian, tamba inversor presiza kuaze segundu 'second'  3 molok ativu hodi fornece enerjia. Tamba ne'e utiliza nudar sistema UPS ba komputador hodi salva dadus ka dokumentu presiza hamoris inversor antes, nune'e ahi eletrisidade mate inversor prontu kedas fornecimentu enerjia nune komputador lainteruptivel. Frakeza seluktan hare'e ba kapacidade potencia ATS ninia limitasaun korente, karik potencia aparellu eletrisidade ki'ik bele uza relay no amenta kontaktor ba potencia aparellu bo'ot. 

Protesaun voltajen husi kontrolador pv ho valor minimu 10< Volt no masimu 13 Volt, tamba ne'e fornecementu enerjia husi bateria ida hetan 23.1% husi total kapacidade. 

Modelu diagrama seluk tan bele hare'e iha kraik hanesan opsaun ba ita hodi dezennu no aplika iha ita nia uma.

Imajen diagrama fiu tuir mai dezennu uza "Livewire" nudar arkivu konaba sistema ne'ebe hw implementa ka aplika  iha uma hanesan preparasaun atu responde problema enerjia lainteruptivel ho enerjia alternativa PV hodi promove AQUAPHONIC. 

Iha sistema ida nee aparellu kontrola voltajen a'as no menus utiliza kontrolador rua, ida hodi kontrola voltajen a'as no ida fali kontrola low. 
 Imajen diagrama fiu tuir mai dezennu uza "Livewire" hodi prova animasaun korenti sulin husi fiu entre kombinasaun Inverter, Grid/PLN ou Jerador. Diferensia ho imajen diagrama fiu iha leten, sistema ida ne'e utiliza zener dioda rua hodi ativa no desativa relay liu husi Mosfet bainhira voltajen a'as ou menus. Voltajen zener dioda entre bateria 12 volt no 24 volt lahanesan, tenser utiliza tuir aplikasaun voltajen iha terenu. 

Karakteristiku
Iha opsaun tolu utiliza sistema ida ne'e; mode kalan, mode loron no mode standbyMode kalan sei ativa ho LDR bainhira rai hahu nakukun, PLN/GGrid mak sei fornese eneria ba aparellu eletrika hotu no sei karga  bateria hodi prezerva enerjia ba antisipasaun eletrisidade PLN ou Grid mate. Bainhira eletrisidade husi PLN/Grid mate inversor sei automatika moris hodi fornese eneria ho tempu adiadu mais ou menus segundu 4 "ha'at'. Alternativu seluk uza substitui LDR iha sistema ida ne'e bele uza saklar ou temporizador, maibe karik uza saklar presiza ema mak kontrola hodi ativa ba Mode kalan ou Mode loron. 
Mode Loron sei ativa bainhira LulurKoil "RL4" desativa no inversor sei halao operasaun durante loron tomak bazeia ba voltajen bateria.
Bainhira voltajen a'as relay "RL2" sei hamoris inverter ho  input dioda zener "D1" liu husi mosfet N Kanal to voltajen menus mak foin desativa, maibe bainhira voltajen menus relay "RL2 sei hamate inverter liu husi Mosfet N Kanal ho elimina input dioda zener "D2" to'o voltagen a'as mak foin ativa fila fali, no iha faze voltajen menus PLN/Grid mak provizorimente subtitui hodi hein to inversor ativa fila fali. 
Mode Standby utiliza liu liu iha aparellu komputador hodi salva dadus no halo'ot "save" molok taka komputador iha tempu ahi mate. Ativu mode kalan ou loron presiza desativu mode standby, maibe Ativu mode standby tenser ativu mos ho mode kalan hamutuk atu nune'e inversor prontu ona fornece enerjia bainhira ahi/eletrisidade husi PLN/Grid mate.

Karik artikel ida ne'e interesante bele aplika iha ita boot sira nia uma no iha ideas konstrutivu ruma hodi hadia artikel ida ne'e, bele haruka imi nia opiniaun direta mai hau nia dirasaun Email.


Artikel seluk tan klik iha pajina ELETRISIDADE 

Minggu, 05 Februari 2017

Dokumentasaun Koperativa Hamahon 2016

Hetan suporta aimoruk husi CROP Munisipiu Manufahi 

Durante halao atividade iha tinan 2016, hetan suporta husi CROP Munisipiu Manufahi, Agrikultur Postu Administrasaun Alas mak hanesan tanki sprayer, fini pateka, aimoruk rega dut ka pestisida, fila rai ho trator. 

Sasan hirak ne'e suporta ba Grupu Uma Rai hodi halao atividade kuda pateka no lori benefisiu ba ema nain sanulu ho rezultadu atividade $ 600 +

Rabu, 18 Januari 2017

Buka hatene rekomendasaun korenti elektrisidade molok monta metru kWh tuir kbi'it ekonomia

A. kWh meter Dijital ~ B. kWh meter Analog

Maluk sira karik ita presiza hatene Amper hira mak necesaria disponivel iha metru kWh hodi fornece ba ita nia sasan eletronika no gastus durante fulan ida hodi sukat ho ita nia kondisaun ekonomia?  Kontinua le'e esplikasaun tuir mai!!!

Aparellu 'device' ou sasan eletronika hotu mak ita sosa, mai kedas ho plaka ki'ik ou autokolante hakerek ninia potencia. Valor ne'e jeralmente expresa ka fo sai ho parametru watts (W) ka iha kilowatt (kW). Kilowatts ida (1 kW) hanesan watts rehun ida (1000 Watts) koresponde aproxima ho kilovolt ampere ida (1kVA), nune'e P(W)=V(Volt).I(Ampere).

Enerjia konsumu 'energy consumption' expresa iha kilowatts horas (kWh). Medida ka parametru ida ne'e koresponde potencia dala 'times' ho utilizasun tempu, E(kWh)=P(W) x t(h). Nune'e, 1kWh koresponde kuantidade enerjia ne'ebe presiza ka necesaria hodi sustenta aparellu ida ho ninia potencia 1000 Watts durante periodu horas ida. Enerjia ida (1 kWh) hanesan kiloJoules rehun tolu resin atus nen  (3600kJ).

kWh mak parametru enerjia, no kw mak parametru potencia 'Power'.


Aparellu eletronika ne'ebe utiliza hodi konta valor konsumu enerjia eletrisidade hanaran prepagu kWh ka metru kWh ho tipu rua; analog no dijital. Metru kWh ne'e monta iha kada konsumidores sira, ho voltajen konstan 'constant', maibe korenti ka ampere (A) limite tuir ida~ida nia necesidade. Aparellu limiti korenti eletrisidade hanaran MCB 'miniature circuit breaker' ho espesifikasaun 2 Amp, 4 amp, 6 amp.

Konsumu eletricidade variadade ho funsaun hanesan:
  • Potencia aparellu instaladu hotu~hotu,
  • Durasaun horas utiliza aparellu
    • Durasaun operasional depende mos klima tamba afeta akecimentu ou rekizitus 'requirements' jeladeira, konjelador 'freezer' ou AC (ar kondicionadu) 
  • Kuantidade ema utiliza aparellu.
Ezemplu kalkula aparellu eletronika nia horas operasaun iha loron ida, hanesan; jeladeira 50 watts ho durasaun 15 horas, panela fos 'rice cooker' 250 watts ho durasaun 4 horasAmpolas 6 x 25 watts = 150 watts ho durasaun 12 horas no aparellu adicional 100 watts ho durasaun 2 horas. Ho dadus hirak ne'e hatudu loron ida konsumu enerjia 3750 Wh ka 3.75 kWh. Se 1 kWh folin $ 0.12 cent, loron ida gastus $ 0.45 cent. Nune fulan ida (loron 28) total gastus hetan $ 12.60 cent.

Bainhira aparellu hotu funsiona, sei aproxima Potencia maximu 550 watt. Nune'e korenti  eletricidade ho voltajen 220 Volt sei hetan 2.5 Ampere. Hare'e ba MCB nia espesifikasaun disponivel iha merkadu,  rekomenda instala 4 ampere hodi fornece total korenti maximu 2.5 Ampere nune potencia aparellu lakauza MCB nakfila 'tripping'

Ida nemak esplikasaun badak maske la perfeitu maibe espera bele sai hanesan referensia hodi kalkula tuir ita nia presiza no kbi'it.
Artikel seluk tan bele klik iha pajina ELETRISIDADE


================================
Reff:
http://www.instalasilistrikrumah.com/daya-listrik-pln-1300watt-atau-1300va/
http://reefiah.com/uploadsall/pdfs/779059106.pdf
http://cabeceirasdebasto.pt/6501
http://servicekulkasdenpasar.com/article/tips-hemat-listrik-pada-kulkas-kulkas-1-pintu-berapa-watt/

Jumat, 16 Desember 2016

Oinsa hadia erru iha Hard-Drive ho CYCLIC REDUNDANCY CHECK


Ohin loron ema barak hatene ona Internal ou external Hard drives ou optical disks hanesan CD ka DVD, nomos flash drives  ka tipu memoria sira seluk. Sai hanesan prekupasaun bot bainhira dadus ka dokumentasaun importante mak arkivu ba labele loke tamba ita nia Hard Drive ou Flash Drives mosu erru. Erru Hard Drive ne'ebe atu hato'o iha artikel ida ne'e hanaran CYCLIC REDUNDANCY ERROR. 

Cyclic Redundancy Error mosu tamba kauza husi virus, Hard Drive hasai derepenti momentu aplikasaun balun sei lao dadaun hela no dadus iha Hard Drive / DVD koruptu tamba sistema operasaun komputador ou komputador mate derepenti tamba lakon enerjia elektrisidade. Bainhira mosu erru ida ne'e, ita sei hare iha janela My Computer vizual indika Hard Drive memoria nakonu. Ita iha opsaun rua deit atu rekopera fali Hard Drive, maneira ida halo FORMAT no maneira seluk uza CYCLIC REDUNDANCY CHECK (CRC). Ita bele hili opsaun dahuluk bainhira laiha dadus ka dokumentasaun importante, maibe se iha arkivu importante ruma bele utiliza opsaun daruak.

CYCLIC REDUNDANCY CHECK (CRC) nudar kode deteta erru ida jeralmente uza iha dijital networks no storage devices hodi deteta alterasaun acidenti ba dadus fofoun/matak. Sistema Operasaun Ms. Windows utiliza CHKDSK (ou "check disk") hodi verifika no hadia erru hirak ne'e. Metodu ida ne'e iha abilidade hetan no hadia erru ki'ik husi numeru ida ou file korup ne'ebe bele kauza CYCLIC REDUNDANCY ERROR.
Detallu procedementu bele klik Vizualizasaun atu hare direita liu husi linna konekta

Konteudu seluk tan bele hare'e iha pajina Komputador
Reff:

  • https://en.wikipedia.org/wiki/Cyclic_redundancy_check

Rabu, 19 Oktober 2016

Inventa Bomba bee baibain nakfilak ba bomba jet ~ Invented the water pump used to be jetted


Be nudar nesesidade humanu lorloron nian tamba be mak hun ba moris hotu hotu, ho ida ne'e maneira esforsu hodi responde mos depende ba kondisaun. Balun uza gravitasaun hanesan enerjia potensial hodi transfere be husi fatin as to iha fatin kraik liu, ne'ebe aplika iha irigasaun, be kadoras mak dada husi foho tun to tetuk, bomba hidram no bomba pulsador. Kontrariu ho posisaun be iha fatin kraik presiza bomba  hodi transfere ba fatin a'as, atraves tubu (fatin kadoras) ho maneira amenta enerjia para be ka fluidu bele kontinuasaun muda a'an. Maibe dala ruma bomba lahalao nia funsaun ho diak tamba lahasae be ka fluida.